Zavrieť

Členovia ADMA

B2B Group Core 4 digitask ecake elite NetSuccess
Paravan Interactive pizza seo ps digital Riesenia com SCR Triad advertising
Visibility Zaraguza digital
Zobraziť

Tak naposledy – žijeme v informačnej bubline?

Internet ponúka toľko informácií, že ich nedokážeme pohltiť všetky. A možno ani nemôžeme… 

Odpoveď sa dozviete na konci článku.

gif verte neverte

Ak chcete poznať celý príbeh, čítajte ďalej:

Ľudia nechcú pravdu. Chcú to, čo za pravdu považujú

The Oatmeal pripravil dlhú a krásnu infografiko-rozprávko-lekciu o ľudskej psychológii práve na túto tému. Vysvetlil v nej, že náš mozog je predurčený držať sa jednej pravdy a nie len neprijať opačnú, ale otvorene proti nej bojovať.

Volá sa to Efekt spätného rázu. Na univerzite v Kalifornii počas štúdie jeho účinkov pomocou magnetickej rezonancie odhalili, že pri konfrontácii s nesúhlasným faktom sa aktivuje rovnaká časť mozgu ako vo fyzickom ohrození.

Ak sa teda pri telesnom útoku bránime zdvihnutím rúk a útekom, v psychickom je to práve obrnenie sa voči argumentom druhej strany – našimi vlastnými argumentami a útekom od pravdy.

Náš mozog jednoducho miluje konzistenciu a keď sa ju niečo snaží nabúrať, je prirodzené, že sa bráni.

Viac sa dozviete v originálnej grafike.

Aj na sociálnych sieťach interagujeme len s tým, čo sa nám páči

Štúdia na právnickej fakulte Harvardu zase skúmala, či sú ľudia náchylní viac interagovať s ľuďmi a príspevkami, s ktorými súhlasia. Do výskumu, ktorý prebiehal od januára 2010 až do decembra 2015, bolo zapojených 376 miliónov používateľov.

Výskumníci najprv určili dva rovnako silné, ale radikálne odlišné typy obsahových tém – konšpiračné a vedecké a priradili k nim protipól – fact-checkerov a trollov. Následne sa vyfiltrovali „polarizovaní používatelia“, ktorí aspoň v 95% lajkovali príspevky len jedného typu.

76,79%, teda 255 225 fanúšikov vedeckých stránok bolo polarizovaných, na konšpiračných stránkach to bolo až zarážajúcich 91,53%, teda 790 899 používateľov.

Štúdia ukázala, že polarizovaný user interaguje výrazne viac s príspevkami, ktoré mu lahodia

polarizovaní useri na facebooku

Zdroj: Echo Chambers on Facebook

Následkom toho sa uzatvára do skupiny ľudí s rovnakým zmýšľaním. Dokazuje to druhý graf, závislosť aktivity polarizovaného používateľa od poštu priateľov s rovnakým zmýšľaním. Výsledok je takmer priama úmera, teda čím je používateľ aktívnejší, tým má väčší počet podobných priateľov.

graf polarizovani aktivita vs. počet priateľov

Zdroj: Echo Chambers on Facebook

Ďalšie pekné grafy a dôležité informácie nájdete v štúdii na tejto stránke.

Tak naposledy – žijeme v informačnej bubline?

ÁNO 

Facebook, Instagram a Twitter nám ukazujú to, s čím interagujeme. Ich zobrazovacie algoritmy na základe našej aktivity zisťujú, čo máme radi, a servírujú nám to. Chcú nás potešiť obsahom, ktorý nás zaujíma. Ani vy by ste predsa nechodili na sociálnu sieť, ktorá s vami konštantne nesúhlasí.

ALE

Sociálne siete nie sú démoni, ktorí nás zatvoria do bubliny a čakajú, kým sa zadusíme názormi na palmový olej či paleo diétu. Bublinu si vytvárame sami. Tým, akej skupine tém alebo príspevkov venujeme pozornosť a interakcie.

Dostať sa z bubliny môžeme jedine tak, že začneme hľadať informácie z rôznych zdrojov a počúvať argumenty viacerých strán.

Koniec koncov, aj v offline svete sa uzatvárame do bublín s rodinou, kamarátmi, kolegami, známymi z ulice. Používame rovnaké slová, vtipy, hlášky, robíme podobné aktivity a zdieľame názory.

Bubliny sú prirodzenou súčasťou nášho života a nemali by sme ich démonizovať.

Autor: Ladislav Macko

Read previous post:
Konečne je to tu! Snapchat vracia úder

Okráda Instagram, prináša nové nástroje a otvára sa marketérom.

Close